Básníci/Básnířky
Milosť neprestáva...
Krása stvorení
berie znova dych.
A Ty sa znova
tešíš z nich.
Hovoria slovami
krásy svojskej.
Neboj sa nič,
kľudne pookrej.
Veď Najvyšší
Tebe ich stvoril.
Hory, mesiac, slnko
aj všetky stromy.
Tak zvolaj zo srdca:
,,Bohu sláva, sláva!"
Jeho milosť ku Tebe
stále neprestáva...
Dozretá cesta
Čo človek márne zháňa,
a málo cení iného obety,
niet uznania od skupáňa.
Azda ten raní, no nie Ty.
Aj Ty vieš, že kráčaš ku koncu.
Kde ten koniec na nás čaká?
Tak si kladieš otázku horúcu:
Či zvíťazí navždy láska?...
Mám dobrú Tebe správu!
Chyť sa silno nádeje!
Má pre Teba večnú slávu,
keď v láske k Bohu dozreješ...
Od srdca k srdcu
Od srdca k srdcu
vedie ma Život,
jak malú ovcu.
Niekedy divo.
No nebojím sa!
Nie som sám!
Platná minca!
Priateľa mám!
On mi platí
moje trovy
žitia statí
bez okovy.
Len v Ňom je sloboda!
Len on volá k žitiu!
Jed On ti nepodá!
Len lásku čistú!
+++ To je Ježiš...
Farby v očiach
Farby v očiach mám,
zvuky slova v ušiach.
Viem, že nie som sám,
čo má nádej v rukách.
Nádej v Slove života,
čo Ježiš nám prináša.
Jeho je srdca milota,
a v nádeji aj krása...
Daj mi...
Daj mi, Bože svojho Ducha!
Svoju lásku mi daj!
V Tvoje slová stále dúfam,
súcit so mnou maj!
Ja túžim po Tebe!
Zostaň v mojom srdci!
Bez Teba ja neviem..
darovať pohľad vrúci.
Len Tvoj Duch je život!
Ním nám život dávaš!
Nech nejdem už divo,
hriechu nech je hrádza...
Nech už nerobím márne
skutky hriešne znova!
Vďaka, že Ťa máme!
Vďaka za tvoje slová!
Som hráč
Som hráč čisto biedny,
len haliere skladám.
Čas hriechu bezcenný
vedie k žitiu vadám.
No nádej predsa je tu!
Dary ma čakajú!
Dám ,,Zbohom" svetu,
a márnosť hriechu nemalú.
Tak radšej za spásou,
čo Ježiš ponúka!
Je žitie plné jeho slov,
len v ňom je záruka!
Pútnik
Pútnik svojím životom
denne stále som,
Hľadám dni slnečné,
s Pánom len bezpečne.
Krásne kraje nachádzam,
S Ježišom nie som sám.
Len s ním má svet krásu,
mrvím zrnká klasu.
Tú úrodu srdca hľadám,
neteším sa žitia vadám.
No nádej ma nesie ďalej
ku Láske Božej samej.
Blogerov čas
Sekundová ručička zas
litery textov meria.
Slová rodia písmen pás,
do srdca jemne mieria.
Blog zase výzvy kladie,
a nedá sa presvedčiť.
Z počítača náradie
nadväzuje mysle niť.
Tak zase slová predkladám,
a že ohrejú - dúfam.
S vami pritom nie som sám.
Blog si zase trúfa.
Rozprávka
Ten sen mal tvoje oči.
Hovorili mi rozprávku,
čo počujem mnoho nocí.
Pochybnosť už nemám tu.
Že k tebe isto zájdem,
a úsmev ti vyčarím.
Pár slov k tebe mám len,
čo rozdúchajú teplo zím.
To teplo srdcu dávam.
Dúfam, že ťa zohrejú.
Nik s nimi už nie je sám,
keď rieku času studenú
pod nohami zase mám.
Vďačnosť...
Počúvam Tvoj hlas,
čo mi znova hovoríš.
Slová znejú v nás,
keď Písmo otvoríš.
Vďaka, že Ťa mám.
Bohu za to vďaka.
S Tebou nie som sám,
že spája nás láska.
To Božie Srdce robí,
že bratov, sestry mám.
Cez nich ma osloví,
ten, čo život dá...
Vďaka Ti, Bože
za Cirkev...