Básníci/Básnířky

Pútnik
Pútnik svojím životom
denne stále som,
Hľadám dni slnečné,
s Pánom len bezpečne.

Krásne kraje nachádzam,
S Ježišom nie som sám.
Len s ním má svet krásu,
mrvím zrnká klasu.

Tú úrodu srdca hľadám,
neteším sa žitia vadám.
No nádej ma nesie ďalej
ku Láske Božej samej.

Blogerov čas

Sekundová ručička zas
litery textov meria.
Slová rodia písmen pás,
do srdca jemne mieria.

Blog zase výzvy kladie,
a nedá sa presvedčiť.
Z počítača náradie
nadväzuje mysle niť.

Tak zase slová predkladám,
a že ohrejú - dúfam.
S vami pritom nie som sám.
Blog si zase trúfa.

Rozprávka

Ten sen mal tvoje oči.
Hovorili mi rozprávku,
čo počujem mnoho nocí.
Pochybnosť už nemám tu.

Že k tebe isto zájdem,
a úsmev ti vyčarím.
Pár slov k tebe mám len,
čo rozdúchajú teplo zím.

To teplo srdcu dávam.
Dúfam, že ťa zohrejú.
Nik s nimi už nie je sám,
keď rieku času studenú
pod nohami zase mám.

Spytovanie

Akú tvár mám znova?
A čo duša schová?
Na tvári je úsmev milý,
a v duši málo sily?

Aké vravím slová?
Či ich srdce schová?
Či sú Tebe pokladom?
Či len verný Bohu som?

Komu účty skladám?
V ústrety dobrým radám?
Keď ma večer zakryje,
môj sen len stály je?

Môj sen v Bohu pramení?
Staviam stále na kameni?
S otázkami usínam.
Boh je so mnou,
nie som sám...

Trpezlivý uvidí slnko,
čo mu ohreje tvár.
Pohrá sa s vlnkou,
vyhne sa mu svár.

Trpezlivý čaká čas,
kedy ho odmena čaká.
Nehrozí mu príkry zráz,
aj keď zvada láka.

Trpezlivý čas vychutná,
keď ovocie svoje dostane.
A radosť svoju isto má,
aj keď sú dni neznáme.

Človek po ovocí dobroty
často siaha s dôverou,
keď robí si výlety
prírodou v lete zelenou.

Dobrý Boh naň pozerá,
či človek pritom verný je.
Je v srdci k Bohu dôvera,
že Pán splní nádeje?

Čo Dobrý Boh napĺňa
často darom milostí.
Radosťou toho dňa
človeka pohostí...

Azda stále som
len spiaci strom,
čo čaká na jar,
aby mohol dať
svoj dar.

Kvety milých slov,
s mojou slovnou hrou,
čo potom dozrejú
ovocnou nádejou...

Sme zatúlané lode,
čo občas nájdu smer.
Na studenej vode
svetských sfér.

No nádej máme
v Božom Synovi.
On cesty známe
pre život vynoví.

On je dobrá cesta tá,
čo k blaženosti vedie.
A privedie nás na miesta,
o ktorých dobre vedieť.

Keď slová rynú zo srdca,
a človek ich už neráta,
hodnotu dá pôvodca,
v nich láska horúca
bez zlata

kypí a hreje okolo.
Šťastný ten poslucháč.
Smutno mu nebolo,
a zabudol aj na plač.